Mata Hari

Nie, že by som sa chcela opičiť a ťahať sem nejaké Americké sviatky, stačí, že sa na nás nalepil Haloween... ale poďakovať sa, poďakovať zo srdca, nestrojene, schuti, to je dôležité. Je to niečo, na čo zabúdame. Len si želáme, pod stromček napríklad to je teraz aktuálne, ale zabúdame ďakovať za to, čo máme.

V istom hypermarkete jazdili vozíčkari a mali tam aj stolík s priesvitnou krabičkou, pár mincí v nej a ja som sa poďakovala osudu, za svoje zdravé deti, bujnú omladinu a šupla som vozíčkarom bankovku. Oni sa poďakovali a odmenili ma úsmevom a mne bolo hneď krajšie na duši.

Ďakujem osudu za každú skúsenosť, či už dobrú alebo zlú, lebo všetko zlé je na niečo dobré a tak pod vplyvom zlodeja, lašujúceho po našom dvore a ohrozenej Našejbabičky sme navštívili útulok, odkiaľ sme si na ochranu priviezli ďaľšiu lásku v podobe Ronnieho, mladučkého bullmastifa, ktorý sa nám ďakuje za našu lásku svojou obrovskou oddanosťou. A tak sa nám pod nohami motajú už traja psí cicmoši bez medajlí, Maťulka z kontajnera, Miško s Ronniem z útulku.

Ďakujem aj za médiá, časopisy, v ktorých si čítam, že podľa feng-šuej má byť vchod do nášho obydlia svetlý, uprataný, bez rozhádzaných topánok a nachystaný na príchod blaha. Máme si ho predstavovať ako veľkú tučnú pani s obrovskými taškami a ak je chodba zaprataná, pani sa nevojde, ale  otočí preč. Aj s blahom. Tak teraz buzerujem celú rodinu a tí sa zabávajú, keď so mnou vyzerajú. či už ide veľká tučná pani.... ale tá je vlastne už dávno medzi nami, lebo stále rozdáva zo svojich obrovských tašiek: nádej, teplo, lásku, porozumenie, empatiu, zdravie...

Veľa krásnych návštev Vám praje Mata Hari...