Mata Hari

Hurikán Sandy ľavou rukou včera pohladil riť Európy, lebo, ako sa vraví: Praha je srdce Európy, ale Bratislava je jej zadok... bo tu dujú priaznivé vetry. Nevadí, ja mám ten zadok rada. Pekný zadok je aj fotogenický, aj dôležitý. Darmo by bolo niekomu len srdce, keby nemal dobre vybavenú riť!

Niekedy sa ráno zobudím s hlavou na zadku. Naša Maťulka, jeden z tých ultranebezpečných psov, ktoré treba súrne zakázať, dokonca kríženec pitbulla a ridgebacka, večer zaspáva s hlavou pri tej mojej, ale ráno sa budím na jej zadku. Nevadí, je to dobrý vankúšik. Keby mali všetci ľudia taký vankúšik, svet by bol zrazu krajší.

Neviem, prečo chcela Sandy z Ameriky pohladiť tú našu riť, ale odtrhlo mi to kryt podvozku. Predierala som sa v tej záplave vody po Račianskej, až kým mi nedoplo, že voľačo iné, okrem tej vody čľupoce. Čakala som v aute na prvú pomoc od Matahára. Chlapi sú magori, ale keď sa niečo stane, tak zachraňujú. Veľkou palicou dokonal, čo Sandy načala - urval to úplne a že: "Už môžeš ísť." Jedného dňa sa mi to auto rozpadne pod zadkom. Potom nebudem chodiť nikam, lebo v mestkej doprave to ešte nezvládnem, nemám  síl.. Nevadí, budem sedieť na zadku doma.

Našťastie už toľko po lekároch nebehám. Len dvakrát do týždňa na injekcie. Hádaj kam! Bolo tam veľa ľudí a pred wéckom stála slečna. Hanbila som sa jej povedať, že uhni, lebo som si namočila nohy a teraz mi treba cikať. Tak som držala, ako hluchý dvere. Aj ihlu v zadku vydržím. 5 ampulí stojí 24 evri. Za tie prachy to vydržím. Nevadí, držím už pol roka.

Ruka Sandy sa stiahla aj s kalužami. Nič také svetoborné sa nestalo, pár vytopených domov, ulíc a prevrátený gril, čo si Matahár zvaril. Nevadí, voda vyschne, gril sa postaví a život ide ďalej. Len ja stále sedím na zadku... ale bude dobre, musí byť, lebo nové čižmičky priam lákajú na venčenie...

Dobré zadky praje Mata Hari...