Mata Hari

"Krstná mi volala ešte pred Vianocami, že si cupkala po dedine z obchodu, pekne v teplákoch, keď ku nej prišli policajti. Takí šikovní mládenci, až hen z okresného mesta, hneď bolo vidieť, že je to iná úroveň, nie ako tí odroni z druhej dediny. Že teta, poďte s nami na Miestny úrad, tam si sadneme, dáme si kávičku. Aj sa hanbila krstná, že je v teplákoch, ale jej sľúbili, že oni to nikomu nepovedia. Tak si posedeli v kreslách, kávičku dostala a vraj: Teta, teraz nám všetko povedzte, ako keby ste sa vnukom vyžalovala.

Tak sa krstná vyžalovala, ako ju to veľmi bolí, či si toto zaslúžila, aby ju jej vlastná dcéra takto na hanbu sveta trápila. Chlapci v uniformách si zapisovali, možno aj nahrávali, to netuší, ale stal sa zázrak, doma bola elektrika, aj sa bála, že sa teraz do nej dcéra dupľom pustí, ale, chvalabohu, bol pokoj. Vianoce trávila na striedačku doma a u syna, tam aj večerala, tam aj Ježiško darčeky nosil.

A vieš čo, Mataharinka? Vraj sa už ozvali ľudia, že či to svet kedy videl, aby rodina príbuzných žalovala! Že sa mám hanbiť! Vravím: Krstná, spýtaj sa, či sa oni nehanbia, keď sa tomu, ako ťa ubili, pokojne prizerali, že si len šuškali, čo ti dcéra robí, namiesto toho, aby jej po papuli dali!

Mataharinka, ľahšie sa mi dýcha, vidím, že tento Nový Rok bude lepší, čo lepší, priam úžasný!"

 Veľké výhry v životných súbojoch Vám praje Mata Hari...