Vídavam ich na zastávke autobusu a stretávam pravidelne v našom Račianskom hypermarkete.
Pán na dôchodku, taký starý pán, akých stretávate denne stovky, ale tento je výnimočný. Ani vysoký, ani malý, ani tučný ani štíhly, ani super krásavec, ani škaredý... Čím tak môže byť výnimočný? Výnimočným ho robí Julka. Taká stratená dušička, maličká žienka, tenučké vrabčiatko cupkajúce za ním.
Netuším, čo sa Julke stalo, ako sa už starým ľuďom stáva, či alzheimer, či demencia, neviem. Julka nič nehovorí, tíško si chodí za mužom, čo chodí, cupitá, muž sa jej nesmierne trpezlivo prihovára: "Poď, Julka, ešte kúpime toto a toto.." a keď sa mu Julka na moment stratí z očí, muž sa začne so strachom obzerať a keď ju zočí, s láskou jej povie: "Tu buď, Julka, nikam mi nechoď!"
Keď ich vidím, vždy je to pre mňa silný zážitok, po ktorom mi je smutno, ale aj krásne...
Veľa krásnych ľudí vám praje Mata Hari...
Komentáre
Veľmi pekné
krásne
- na staré kolená sa stávame pokornejšími a trpezlivejšími...- Život nás už všeličo naučil...(také moje konštatovanie z vlastnej skúsenosti...)
Belinko
Ika
oslovila ma
nuž
túžim-by v každom veku-v každej chvíli -bol taký pri svojej dáme-každý muž..
ved-po spoluprežitých rokoch-máme si byť za čo vdační..
ON JEJ...ONA JEMU..
veľmi výpovednú si tu dala "tému"...
/och-ja bych tak rada "cupitala"-to abych o dákych X kíl menej mala..
večer sa ledva z nohy na nohu vlečiem..nuž...ja už veru nikomu neutečiem..:-)/
krásni ľudia..vo mne obdiv budia..
všímavé "devče" si ty..tvoje blogy vždy "rozbúria" moje city...:-)
radosť
... i ja som radšej, ked sa o druhých starám, než ked sa bolesťou krčím a som druhému na krku, toto si so mnou užili kvôli borelioze, ale snažila som sa aj tak na maximum...:-)
ola