Mata Hari

V nedeľu popoludní sme sa vrátili z Bibliotéky, pre zlatokopky prezradím, že to bola predajná výstava kníh a všetkého okolo, ale na poschodí Incheby boli aj šperky...  ale na výstave kníh zlatíčka nebolo vidno..ale ani tých, čo tak radi zlatokopecké devy vydržiavajú. Na výstave kníh sme boli my, úplne obyčajný ľudkovia, čo sa radšej zahĺbime do kníh, ako do rozhovoru so zlatíčkami...

Hotujem rodinke večeru, telka pustená, z obrazovky smotánka, ale nie tá do jedla, tá do... neviem dočoho. No a preberali nejkú novú priateľku situovaného pána, či má ten pán dostatok peňazí a dievčina, hlava blonďavá, bez rozpakov zaperlila z krásnych botoxových ústočiek: "Veď ja si len bohatých hľadám!" a hihi a haha... bola tak milo úprimná, ako by vyskočila Rytmusovi z pesničky!

Ale pravda je taká, že kde nie je dopyt, nie je ani ponuka. Alebo ste už videli pána Dollára s dámou vzdelanou, vekovo primeranou? Asi nie... Akoby sa mládenci pretekali, kto z nich má drahšiu Zlatulku. Ona taká obyčko baba má v sebe málo pokory, obyčko baba chce pracovať, v spoločnosti s inteligentnými ľuďmi komunikovať, nie len tliachať s húskami o nových šperkoch od pána Dollára... Ale či sa pán Dollár večer so Zlatíčkom rozpráva a hlavne o čom sa rozpráva, to jest otázne. Ponechám fantázii každého z nás. Asi by to neprešlo cenzúrou....

Tak neobviňujme tie dievčatá, že si vybrali tento život. Pretože sú žiadané... ja som malú Zuzu zle vychovala. Nemá v sebe pokory ani štipku, čo len trošku drzejšieho mládenca hneď vyšváca a zarábať si chce sama. A ja som na ňu hrdá....

Zlatíčka všetkým osamelým praje Mata Hari...