Toto dielko, stvorené z učebnice literatúry som okrasným písmom previedla na veľký pergamen, okraje ohorela sviečkou ( a nejakým zázrakom som pri tom nič nepodpália) a počas vyučovania, keď bol na chodbách kľud, som ho zavesila na jednu z násteniek na chodbe. Nikto ho nezvesil, len profesorský zbor takmer uzatváral stávky na to, koho to je dielo . Až prišiel za mnou fyzikár Dušan a vraví: "Priznaj sa!" Tak som sa teda priznala, lebo on a slovenčinárka akosi vedeli, kto bol páchateľom...:
Maturanti
Bedári študenti ako Smädný milenec nalievajú si Plnú čašu Červeného vína. Každý deň pod očami Čierne a biele kruhy, napoly Živí a mŕtvi, nevinní ako Anjeli stratili Zbojnícku mladosť, ale Riava neutícha.
Stretnutie sa koná v Klube Pickwickovcov, kde maturanti obetujú Všetko za národ.
V hlavách Statky zmätky, spievajúc Sen zástupu zoufajících, pýtajú sa :"Kto seje vietor?"
Živý bič - maturita - čaká. Ako Stroje sa pohli, zanechali Pole neorané. Z Hmly na úsvite počuť Výkriky bez ozveny:
Maturanti - kolegovia!
Bude ako nebolo, Len, aby sme v hanbe neostali. Čaká nás Těžká hodina, ale Víťazný pád!
Maryčka Magdonova
Veľa životných úspechov pre túto jar vám praje Mata Hari....
Komentáre
ty si teda číslo!!!!
ver-nebudem tvrdá
bo
som na TEBA hrdá..:-))
Radosť moja večná
sakra a toto kto by si pamätal
Zarenka
mataharka
toľko potu pre nič za nič... a nanič. Čo ma život nenaučil, to som v lavici do gebulky nenatisla...vtedy asi prázdna hlava, dnes peňaženka:)))))))))))) ale ináč mi to ide...
Viki