Mata Hari

Z času na čas si podám nejaký ten tiket. Keno a Loto. Prečo nie, nepijem, peniažky nemíňam, hrám sa a občas niečo kvapne. Aj minulý týždeň som sa zastavila v Rači na pošte, skontrolovať tikety spred Vianoc a podať nové. Slečne za okienkom dám papieriky na kontrolu a nové na podanie. Slečna sa usmeje: „Tu je výhra.“ A vráti mi Keno aj lístkom na 90centov, potom spraví pohyb rukou dozadu a následne do stroja vloží nové tikety. A usmieva sa ďalej.

Vravím jej: „Ja by som si prosila aj to okontrolované Loto!“ a slečnu schytila panika. Začali sa jej triasť ruky, tvárila sa nechápavo, začala kontrolovať novo podané tikety.

„Slečna, čo to tu motáte, nie tie nové, ja si prosím to staré, z tohto dátumu ako bolo Keno a tieto isté čísla, aké podávam už roky!“ Pod vplyvom šiesteho zmyslu som sa nedala. Za mnou rad hustol, ľudia hundrali, ale ja som nedbala. Slečne prišla na pomoc kolegyňa. Skúšali, preťukávali a zrazu sa predo mnou zjavil sporný tiket aj s výhrou. Síce len 3,95 €, ale predsa. Žiadne ospravedlnenie, nič, iba vyúčtovanie. A znovu som si spomenula na ten pocit, že toto sa mi už raz stalo. Presne na tejto pošte, len iná pani za okienkom. Nevrátila mi okontrolovaný tiket. Už tam nepracuje. Ktovie, možno žije z výhry....

Šikovná slečna toto je, keď to spraví tak 3 x za deň, tak má pomaly aj druhý plat. Takže, vážení, aj keď vám niekde dajú lístoček s textom: Ľutujeme, ale.... trvajte na tom, aby vám vrátili aj ten pôvodný doklad a ak vám ho nedajú, tak ste zrejme vyhrali.... či prehrali?

Aby ste nehádzali perly sviniam vám praje Mata Hari...