Mata Hari

Život pod touto vežou sa pomaly prebúdza miernym upratovaním, miernym preto, že v Paríži sa od čistoty ulíc veľmi nepretrhnú a pomaly, ale iste sa okolo 9 hodiny rannej začínajú súkať turisti z celého sveta, vítaní černochmi načierno si privyrábajúcimi predajom gýčových artefaktov, málo ochotných zjednávať ceny.

Sem tam pred vás skočí gorila, ochotná sa s vami fotiť za peniaze. Neprišla som na to, čo má gorila spoločné s Eiffelovou vežou, ale ani faraón v zlatom šate, mĺkvo sediaci na svojej stoličke. Rozľahlé trávnaté parky vôkol povoľujú oddych akéhokoľvek druhu, aj pospať sa dá. Akosi sme s malou Zuzou boli značne unavené, nechali sme sa zľákať na sladké ničnerobenie a dych atmosféry a bzukotu ako v úli nás na chvíľu uspal v teplom letnom náručí...

Zobudili sme sa na krik a beh černoškov s batôžkami minieiffeloviek, vedľa nás sa do trávy hodili opice, faraón a "indky", ktoré ihneď zhodili masky a vylúpli sa z nich živoštebotajúce rómky. A štebotali aj tie, ktoré sa tvárili ako nepočujúce a vyberali dobrovoľné dary pre nepočujúce deti... prechádzajúca polícia ich totiž zázrakom vyliečila. Medzitým sa priestor pod vežou zaplnil, tlačenice na vstup boli v plnom prúde. Po čase sa predajcovia upokojili, cigánočky si prepočítali "kasu", poschovávali si pod plot kabelky s oblečením a vybrali sa späť do práce. Malej Zuze zamávali a poslali pusu so smiechom detí slobody...

Námestíčko sa na chvíľu prebralo z ospalej letargie veselou hudbou s francúzskym rapom. Traja mladíci zhodili tričká a spustili loptovú šou. Po pár minútach umného tanca s loptou sa zbalili aj s vytancovanými mincami. To sa nám páčilo. Malo to iskru, energiu a bolo to nenásilné.

Parížania Eiffelovku nenávidia a milujú zároveň. Ale navštevujú ju snáď len v zime, keď je možnosť sa na jednom z poschodí korčulovať, v čase, keď turisti trávia čas doma...

Ak sa vám zdá, že od augusta trošku okrivela, tu je príčina:

A večer pomaly život utícha, posledných pár romantikov čaká pred rozsvietenou vežou na blikajúcu šou. A kým sa mi cez deň zdala ozrutnou, osvetlená mi pripadala nádherná. Eiffelovka si zaslúži veľké množstvo prívlastkov: gýčová, železná, ozrutná, monumentálna, fascinujúca, nádherná... pokojne môžte pokračovať, každý sa jej hodí...

Úspešné napĺňanie snov vám praje Mata Hari...