Mata Hari

Pekne sme sa s deťmi vybrali na tohtoročnú prevenciu, lebo si to nebudeme nechávať na poslednú chvíľu. Prvá sa odhodlala povoziť v kresle malá Zuza. Ona je hrdinka. Hrdinsky vydržala, ani neomdlela, keď jej deva zubárovie dva kazíky našla, povŕtala a krásnou bielou plombou zacelila.

Celý čas som strážila veru dvierka, lebo Mikinko mal zajačie úmysly. Nie také, ako Lasky, že písať žartíky. To nie. On chcel normálne zdrhnúť. Teta dochtorka so svojou sestričkou mali z neho zábavu. I jeho si na kresielko posadili, hore vyviezli, pekným slovkom prikuli. I on mal dieročku. Vydržal povŕtanie, aj ten drnčák, z čoho ti až myšlienky potrasie v celej hlave. Teraz je potrasený. Tiež bielou plombou zalepili. Hrdý chlapec, že toľkú ujmu vydržal, zišiel ako Rambo z bojiska.

Ej, prišla rada na mňa. Aj som teda povŕtanie vydržala. Ale teta zubárska mi dala skackavú vŕtačku. To je taká, pri ktorej poskočíš, keď do boľavého zavŕta... Neviem, prečo sa vždy do toho svetla dívam, ale ma osvietilo. Zlepšovák. Vedľa svetla by mala byť televízia. Pustili by mi pekný, zamilovaný filmeček a hneď by mi bolo veselšie. Komédiu veľmi nie, lebo by sa mohla smiechom pani dochtorka triasť. A s takou vŕtačkou v ruke...

Alebo by som si ten film nosila so sebou. U zubárky rozpozerám, na gynde dopozerám...

Ešte som nechodila do školičky, keď ma moja mamička, čo je dnes Našababička, vzala na niečo podobné. Sľubovali mi kašičku. Ja som sa teda tešila, lebo kašičku mamička veľmi nevarievala, dávala prednosť zdravej výžive a kŕmila nás szegedínom. Aj bolkalo, aj som vydržala, na kašičku čakala. A nič. Napchali mi tam amalgám a že hotovo! Tak klamali. Mňa!

A potom prišlo na platenie. Nie v detstve. Dnes. A to som sa veru, vážení, absolútne nehrdinsky roztriasla... A zaťala som. Sekeru. Na toľkú sumu som  teda pripravená nebola...

Tak, moji milí, zobrať plné kešene a šup na preventívku!

Bezbolestný večer prajem...