Mata Hari

Teda, keď ma za mladučkých čias v škole pozvali na zubnú prehliadku , lebo ambulanciu mala pani dochtorka priamo v budove školy, nikto sa s nami nehral. Keď našla kaz, vyvŕtala šup šup, naplácala podložku a amalgám, bez ohľadu, že ide o jednotku hore vľavo a bude to vyzerať hnusne / a aj vyzeralo!/ a odchod opäť na vyučovanie.... sestrička pri tom stihla: namiešať amalgám, odskočiť na wécko alebo inak zabiť čas...

Tak som si na preventívku skočila minulý týždeň k mojim dievčatám zlatým. Sestrička otvorila stránku na PC s obrázkami dutiny mojej ústnej, spolu s pani dochtorkou Jasnenkou porovnali zápisky a pani dochtorka vraví: "Trošku si zavŕtame, pani Mataháriová.."

Pýtam sa: "A to nemáte lepšieho koníčka?"... veru našli sme si spoločného koníčka, slniečko svietilo, taká prechádzka by nám urobila dobre, ale najprv práca, potom zábava. A začala vŕtať, hrať sa, šperkovať. Vrteli sa obe okolo môjho zúbka, pekne sa k nemu mali, pekne kaz poopravovali a ja som si uvedomila, že sú stomatológovia zároveň aj trochu umelci, bez fantázie a estetického cítenia by to dnes nešlo a nehovoriac o tom, že si tú parádu aj musíme zaplatiť, ale pri porovnaní amalgámovej práce vtedy a šperkárskej dnes vidím podstatný rozdiel. Asi ako medzi lacnou bižutériou z trhu a šperkami od Swarovského...

Zdravý chrup vám praje Mata Hari...