Mata Hari

Príbeh z dôb komunistických, v Česku sa odohral...

Máňa bola u maminky na dedine a keďže sa maminke zdravie polepšilo, napiekla buchty a Máňa sa vracala domov o deň skôr. Na dedine nebol telefón, o mobiloch ešte ani nesnívali, tak sa Máňa nečakane ocitla v Pražskom byte s buchtami v košíku...

Po odomknutí dverí chcela veselo zvolať, že je doma, keď začula zo spálne také hihihaha a známe zvuky vzdychania. Jed sa jej vlial do žíl a chcela vtrhnúť do manželskej spálne, ale zrkadlo v predsieni ju zastavilo. Pozerala sa na ňu strapatá, uštvaná ženská. Nevábny obraz. Jej Ládík bol fešák... a prestala sa čudovať.

Vlasy si učesala, pery prirúžovala, uvarila tri kávy, na podnos vybalila voňavé buchty a zaklopala na spálňové dvere. Nečakala na odozvu a vošla: "Dobrý deň, slečna Blanička. Priviezla som od Honzíka čerstvé buchty, moc vás pozdravuje."

Slečna s Ládíkom vyskočili a zakryli čo mohli...

"Ja nie som Blanička, ja som Irenka!", vyhrklo zo slečny a Ládík užasnuto onemel...

"Prepáčte, v sobotu tu zvyčajne báva slečna Blanička. Ládíku, ty si to zmenil?", nechápavý pohľad slečny Irenky jej nahral do karát. " v sobotu Blanka, nedeľa je moja, v pondelok Vierka, utorok ja, v stredu Blanka....bože Ládíku, že ty si to slečne

Irenke nepovedal? Viete, slečna Irenka, Ládík trpí hypersexualitou a ja to nestíham, tak tie slečny mi s ním pomáhajú..."

Slečna Irenka strelila Ládíkovi facku, v mihu bola oblečená a Ládík ani nestačil zaprotestovať... Máňa si pokojne vypila svoju kávu, zajedla buchtou a pochválila imaginárneho Honzíka, aký je perfektný kuchár...

Ešte ten týždeň Máňa investovala do kaderníčky, nakúpila si pár kúskov pekného oblečenia a kozmetiky a Ládík nikdy nenašiel odvahu sa spýtať, kto vlastne piekol tie buchty.... Zato sa z neho stal veľmi pozorný manžel...

Peknú nedeľu prajem...