Presne pred rokom ma hlboko zasiahla nezmyselná smrť malej Veroniky.
Verča chodila s malou Zuzou do školy, občas aj k nám. Veľmi dobručké, milé, múdre a samostatné dievčatko. Až som niekedy mame Aďke závidela, lebo moja Zuza až taká samostatná nieje.
Verča sa v svojej samostatnosti ponáhľala z tanečného krúžku na električku na neskorý obed s mamou. V ruke telefón a snaha sa dostať čo najrýchlejšie, zabudla na obozretnosť a električka bola smrtiacou zbraňou. Telefonovala s ockom... bol celý čas na príjme....
Neviem, či to poznáte, ale niekedy sa ma dotkne smrť cudzieho človeka tak veľmi....vlastne jej smrť bola pre mňa ťažká. Ako vysvetliť uplakanej Zuzke, prečo práve Veronika? Prečo to nebol nejaký hajzel? Lebo nebo má vyvolených. Anjelov.
Veronikin pohreb bola skôr poprava. Keď zatvárili truhličku, všetky deti kričali : Nie, neberte nám ju!!!
Aj teraz plačem...
aj by som napísala viac, ale nevládzem. Len neviem, prečo sa hovorí: spi sladko, keď uložia do studenej zemi také malé nevinné dievčatko...tam sa sladko spať nedá...
Komentáre
Boha Matahari!
musela som...
:(
No čo narobím...
no.. pamätám si ..
vieš matahari.. na takom mieste sa spať nedá.. nieto ešte sladko.. ale.. hovorí sa to obrazne.. rovnako,ako "odpočívaj v pokoji"..
a zase.. neopatrnosť zabíja.. bohužial..
každopádne.. každej nezmyselnej smrti je škoda..veľká škoda..
Vieš,
:(
hmmm
je to velmi smutne.
Ďakujem vám..
Matahari,
MATAHARI
kimoriku, ved to
Viem o tom niečo
Bože, Mivost!
...na to niet slov!