Mata Hari

Keď som bola maličká, tato nás zobral do kina. Na Limonádového Joea. Teda je som ho žrala!!! Fešácky kovboj na koni a prekrásne spieval:

A platonicky záľúbená, ako toľkokrát predtým, teraz výnimočne do blondiaka / a naposledy..../, som po večeroch snívala o kovbojovi na bielom koni....

Až raz....som sa v noci zobudila a počula som ho spievať. Srdco sa mi zastavilo v detskej hrudi. Vstala som a cupkala malými nôžkami do obývačky. Sedel tam tato a pozeral telku. S nádejou v očkách som k nej vzhliadla. Obývačkou sa niesol ten fantastický spev, čo som si pamätala z filmu. Na obrazovke ale škriekal nepekný vychudnutý mládenec, ktorého čaptavé pohyby nemali nič spoločné s mojím hrdinom z filmu.

"To nieje on...", sklamane som hlesla...Darmo ma otec presviedčal, že to spieval tento šviháčik. Pre mňa sa ten hlas spájal s Limonádovým hrdinom....

Bol to Kája Gott. Prepáč, Karle, nelúbil si sa mi ako chlap, ale ten hlas.... ten sa do srdca zarýval.... Tak všetko najlepšie k Tvojim narodeninám....

Deň plný krásnych melódií prajem....a keď raz prídem na to, ako ich sem vložiť....