Mata Hari

Tento článok nepíšem preto, že by som potrebovala slová ľútosti, tie mi nepomôžu. Píšem osobný príbeh preto, lebo vo vašom okolí, medzi vašimi blízkymi, kolegami či priateľmi môže byť niekto podobne zúfalý a nevie, čo sa s ním deje, lekári ho budú rovnako odpinkávať ako pinpogovú loptičku a posielať na psychiatriu....

Približne pred  tromi rokmi som sa začala cítiť slabá a neschopná. Prestala som cvičiť, behávať, hoci sme bývali v novom domčeku, za nami pole vhodné na slobodný beh. V čase, keď som mala byť spokojná so životom, som sa začala triasť, chodiť po pohotovostiach a lekároch so "zápalmi močových ciest", hoci sa nikdy nepotvrdili žiadne baktérie, ale vždy mi bolo po antibiotikách akosi lepšie. Do toho bolesti krížov, ale niekde vnútri a hoci viem, že mám chrbticu zdravú a ohybnú, čo potvrdila aj neurologička, pocity gradovali na sile. Ruky sa mi triasli, boleli ma už aj panvové kosti, kĺby a svaly. Akonáhle som si povedala, že ma to bolí preto, lebo  necvičím a pohla som kostrou - druhý deň som išla uhynúť od bolestí, chrípky, močových ciest a hlavy.

Nikdy v živote som nebola fyzicky lenivá, naopak, pokojne som po 12-hodinovej službe išla ešte ťahať činky do posilky. Aj omladina v telocvični prakticky vyrastala. Nikto ma nepočul, že by som sa sťažovala: Bolí ma hento alebo tamto... V tom som vyrastala, Našababička je špecialistka na každodenné kňučanie a sťažovanie a robí to dodnes...

Tak som striedala lekárov, moje doktorky, Dr.K - majiteľka, kedysi praktická lekárka, dnes homeopatička, bylinkárka - mi neustále predávala čínske bylinky a pekne som za jej konzultácie platila. Dr.B. - blondínka ako anjelik, praktická lekárka, ktorá sa prakticky radí o každom kroku so sestričkou a bez jej rady: Nepočuješ? Daj jej antibiotiká!, lieči pacientov štýlom: Veď si kúpte to a to... tak som si kupovala, platila, trpela. Aj Paríž pred dvomi rokmi bol pre mňa veľmi namáhavý a nemohla som si ho vychutnať naplno.

Bola som zúfalá, Matahár mal doma zrazu z aktívnej ženy len kôpku ubolených nervov a nevedel, čo s tým. Nevedel, či som zlenivela alebo mi je skutočne na hovienko. Čomu má veriť normálny človek, keď lekári nič neriešia? Sem tam som si nevedela spomenúť, kam idem, prečo som v aute, odstaviť na krajnicu a rozmýšľať, kam idem....výpadky pamäti. Nebolo dňa, kedy by som do seba nepchala ružové tabletky proti bolesti a hanbila som sa za to.

V lete som si neužila pobyt pri mori. Ťahala som sa ako unavený sopeľ, začali sa poruchy spánku, nočné prežieranie od nervozity. V októbri, ked som si konečne mohla nakúpiť fotovýbavu a založila živnosť a mohla som konečne robiť to, čo ma baví, som definitívne padla. Nudržala som fotoaparát v rukách. S plačom som prosila o pomoc Dr.K. Pozrela sa na mňa a riekla: "Vy nemáte žiadne bolesti, to sú len vaše psychické problémy, tým sa nikto nebude zaoberať, patríte na psychiatriu!"... Zhrozená som vycúvala z ambulancie. Sestrička mi šepla, nech skúsim ešte gynekologiu. Hoci tam som bola pred polrokom.

Gynekologička ma nebrala ako hypochondra, posielala ma na vyšetrenia - ortopéd, chirurg, urolog, CT - všetko čisté, ale pre istotu ma objednali na laparoskopiu, aby sa pozreli do bruška. Medzitým som jeden termín musela zrušiť opäť pre ďaľšiu "chrípku". Stále v bolestiach, neschopná žiť, unavená, pre mňa bol problém navariť, viac som nevládala.... Po mesiacoch sa mi na Kramároch pozrel do bruška Doc. Igorko a povedal, že som zdravá, nič patologické. Super, chvíľu mi bolo lepšie, bola som po antibiotikách a po analgetikách po operácii. Lenže peklo sa vrátilo v plnej poľnej. Vážne som rozmýšľala radšej nad smrťou, ako nad životom v takých bolestiach, Nechodila som už nikam, len ráno autom nakúpiť a to ma vyčerpalo na celý deň. Ale zvolila som ešte poslednú možnosť - liečiteľku Vincentínu. Prezrela ma svojou virgulou a skonštatovala: Vy máte boreliozu! A, bohužiaľ, borelky sú cdupasníci a tie ja neviem vyhnať.

Doma som sadla za komp. Stránky borelioza.sk a borelioza.cz - presne všetky príznaky sedeli. Sedeli aj príbehy pacientov, s ktorými lekári narábali ako so mnou, ako s psychiatrickým pacientom. Muži, živiaci rodiny v bolestiach, dievčatá, deti...Na to, že som pre tromi rokmi mala kliešťa na chrbte aj s fliačikom, som úplne zabudla, vtedy to Dr.B. preliečila dva týždne antibiotikami a povedala, že som zdravá. A ja, blbec prvej triedy, som študovanej lekárke uverila.

Teraz som v rukách jedinej odborníčky na Slovensku, čaká ma minimálna polročná antibiotická liečba a bojujem s chuťou, rozmlátiť Dr.K a Dr.B huby, lebo úplne stačilo obrátiť dve stránky v chorobopise, to za prvé, pred tromi rokmi stačilo poučiť pacienta, že borelka nie je sranda a že mám nárok na odbery každé tri mesiace a že pri akýchkoľvek nezvyčajných príznakoch sa mám ozvať. A že aj pri včasnom objavení boreliozy, ako u mňa pred tromi rokmi, dvojtýždňová liečba antibiotikami nestačí....

Borelky milujú teplé, kyslé amäkké prostredie - usádzajú sa v močovom mechúri, v maternici, v prostate, v mozgovomiešnom moku, v mozgu, v srdci a v oku. Kŕmia sa kolagénom a ich žúrky spôsobujú peklo......

Prišla som o tri roky plnohodnotného a aktívneho života...

Väčšie šťastie na študovaných ľudí vám praje Mata Hari....