Mata Hari

Viktor mal vždy neuveriteľný dar reči. Podľa mňa sa minul povolaním, lebo tak pokojne vysvetľovať čokoľvek a hlavne  niečo o drôtikoch, elektrických obvodoch, vie málokto. Mal byť učiteľom. Ale to je len môj názor.

Viktor je len chlap a chlapovi radiť...mno, neradno... Ale rozprávať svoje životné príbehy, to vie čertovsky dobre. A tak dám jeden z nich, lebo je priam neobyčajne milý.

Jedno z jeho zamestnaní, vždy robil viac robôt naraz, bolo jazdenie na trolejbuse. Viete, to sú tie autobusy s tykadlami:

"Vieš, šichta začína, kým ostatní slušní ľudia ešte spia, prinajlepšom ešte žúrujú. Nastúpil som do depa v Horskom Parku, nafasoval svojho tátoša a hybaj s ním na určenú konečnú, kde začínam svoj okruh. S takým trolejbusom si nemôžeš jazdiť len tak, ale skutočne len po určenej trase. prejdem pár prázdych zastávok, blížim sa ku ďaľšej, oči očím, tam vysokánska postava v bielom, sťaby duch, podopierala búdku, aby nespadla. Asi tá búdka... Pomaly som prešiel okolo. Najprv som neveril vlastným očiam, potom som cúvol, otvoril dvere a vravím: "Nech sa páči, Vaše Veličenstvo!". Tá neprehliadnuteľná postava nebol nik iný, ako sám kráľ Moravy, v bielom letnom obleku. Pán kráľ s dôstojnosťou sebevlastnou, elegantne vystúpil hore schodíkmi, povedal mi: "Hochu, ty se mi líbíš, já nevím, kde su!" A potreboval sa dostať k hotelu v centre mesta. Mal som to na trase a keďže boli cesty prázdne, zastavil som mu pred hotelom a pevne verím, že má na naše mesto milé spomienky....."

Veľa krásnych neuveriteľných zážitkov vám praje Mata Hari....