Mata Hari

Také írečité Račianske gazdiné veru nikdy nelenia. Tu sa vždy vypekalo, šilo, chovalo, pestovalo, obrábalo a keď vyšiel čas, aj tancovalo. Račiansku gazdinú nevidel nikto nadarmo len tak sedieť. Keď si gazdiná podchvíľou v Rači sadla, aby dala nôžkam oddýchnuť, tak zaručene jej ruky nad niečím lietali, či už svetríky pliesť, či obrusy  povyšívať alebo  ponôžky zaštopkať.

Ako dieťa som mala presne určené, ktorým smerom sa pobrať, keď bolo treba dobré klobásky kúpiť, vianočné oplátky a trubičky kúpiť -  a tie trubičky by ste dodnes darmo v hypermarketoch hľadali, ale ja viem, že v našej miestnej tržnici nájdem tie najjemnejšie, najvoňavejšie... - ktorej gazdinej zveriť do rúk ušitie parádnej róby, u koho v každom čase či nečase môžeš zazvoniť, ak ti treba náhle kyticu,  a ktorej torty  a zákusky od výmyslu sveta slinky na jazyk tlačia....

Kým v iných krajoch  Slovenskej zeme gazdiné zemiaky zo zeme vyryjú i ostatnú zeleninku do komôrky zložia a práce na poli sa im skončia, Račianske gazdiné na traktor sadajú, šatky na hlavách, aby im vietor nečechral kučery a hompáľajúc nôžkami do vinohradov sa vezú, na rukách rukavičky, ale nie z hodvábu a v rukách nožnice, ale nie na manikúru.... Predsa pre hrozno treba ísť, bobuľky zbierať, či na mušt alebo burčiak, či na víno zberať, ale hlavne na štrúdle!!! Nepoviem spisovne, že závin, je to štrúdla a fertich!

Račianska gazdiná dobrou radou nešetrí a keď sa moja ruka v obchode pred Silvestrom pohla ku kuracím prsíčkam, že vysmažím  rezníčky, gazdiná mi vraví: "Ale to nesmiete! Na Nový rok sa predsa nevarí z ničoho, čo má krídla, aby vám šťastie neuletelo!"

A veru, na toto by som bola zabudla. Pekne som sa poďakovala, mäsko sviňacie naložila a spokojná, že sa šťastena v dome udrží, pobrala som sa variť, piecť, nech sa aspoň okrajom Račianskym gazdinkám priblížim.

Aby u vás šťastie na zadočkoch pekne  sedelo vám praje Mata Hari....